Folklórna skupina

Bročané

Folklórna skupina vznikla pre potreby obce ešte roku 1969. Začínali, ako spevácka skupina. Postupne sa pridali aj tanečníci. Počas celej doby trvania účinkovali na mnohých slávnostiach, ale aj významných festivaloch. Získavali ocenenia za spev aj za tanec. Od roku 1993 sa celá skupina, ale hlavne speváčky zúčastňujú regionálnych súťaží. Viackrát postúpili do krajského kola a v roku 2005 sestry Marčišovské na celoslovenskú súťaž. FSk Bročané má vo svojom programe pásmo Rok na dedine.

Toto pásmo nahral v roku 1999 Slovenský rozhlas pre Klenotnicu ľudovej kultúry. Speváci zozbierali ľudové piesne, ktoré sa v Brodskom spievajú a vydali z nich roku 2001 spevník a ten doplnili nahrávkou CD. V roku 2007 bola skupina pozvaná do televíznej relácie Kapura.

V pásme "Rok na dedine" sú zahrnuté zvyky, piesne a tance z Brodského, ktoré boli zaznamenané podľa miestnych pamätníkov. Rok na dedine začína pásmom "Fašangy" - fašangové pesničky, chodzení pod šable, ukončené pochovaním base.

Ďalšie pásmo má názov "Sena". V polovici minulého storočia bola práca na lúkach pre hospodárov rovnako dôležitá ako pri kosení obilia. Od množstva a kvality sena závisel chov domáceho dobytka. Skupina v tomto pásme uvádza piesne, porekadlá a popis prác, ako je kosenie, hrabanie trávy, sušenie a zvážanie sena. Pripojené sú spomienky pamätníkov a veselé príhody, ktoré sami zažili alebo počuli rozprávať od starších. Tretie pásmo sú "Dožinky"- pesničky a hovorené slovo o ukončení žatevných prác . Odovzdanie dožinkového venca hospodárovi, jeho poďakovanie, dožinková zábava .

Program "Bročanská svadba" je zostavený z piesní, ktoré nám zaspievali staršie ženy, tak ako si ich pamätali z mladosti . Valčík "Už sem sa vám mamičko tacíčku vydaua", na ktorý sa od nepamäti tancuje sólo ženícha a nevesty. Nezabudli sme ani na tanec "hruška", ktorému sa u nás hovorilo "svadobný". "Parzon" (partu, veniec) nosili bročanské nevesty, čo mali oblečené ostatní hostia, ako sa "zvádzauo" na svadbu . Aké dary nosili, že vzácny dar bola v celofáne zabalená homola cukru. Posledné svadby sa konali na Katarínu.

Po nej už nastalo pôstne obdobie advent. Na toto obdobie pripadajú v kalendári mená, s ktorými sa spájajú ľudové zvyky a porekadlá. Na Katarínu sa chodilo koledovať. K sv. Barborke sa dievčence modlili a rezali halúzky, večer pred sviatkom sv. Mikuláša behali po dedine maškare "Všivaví ". Na Luciu chodili po dedine v bielom oblečené postavy a vyháňali zlých duchov. Tieto zvyky sú zahrnuté v pásme "Prástky".  Pásmo je doplnené piesňami a príbehmi o bosorkách, vodníkoch a turkoch.

Posledné sú zvyky Štedrého večera, ktoré boli v rodinách zaužívané. Na štedrý večer sa po domoch" choziuo spívat". Zachovalo sa u nás 7 kolied a 2 vinše.